Sama v lese

Autor: Barbora Dlhovičová | 31.12.2017 o 12:36 | Karma článku: 1,45 | Prečítané:  355x

Sú miesta, ktoré vás nabijú neskutočne veľkou energiou. Pre mňa je tým hlavným zdrojom, tajomne krásny les. Poď na chvíľku prežiť tú lesnú cestu so mnou. :)

           Bežím sama. Ohlušujúce ticho sa mi vrýva do srdca. Po ľuďoch niet ani stopy, teda až na občasné smeti a vyrúbané stromy. Vnímam svoj dych, zrýchlený pulz i stále silnejúci tlkot srdca. Cítim, že už nevládzem. Potrebujem sa nadýchnuť. Len zastať a zhlboka naberať čerstvý lesný vzduch do svojich pľúc. Zastanem. Nehľadím na stopky a čas, ktorý na nich stále rýchlo beží. Zavriem oči a zhlboka sa nadýchnem. Vzduch sa mi dostáva závratnou rýchlosťou do každej časti môjho tela. Od teraz každý vedomý nádych znamenal stály prísun šťastia a zvláštne krásneho pokoja.

          Len tak tam stojím. Sama v lese. Nepopriem, istý druh strachu cítim. Ale zároveň viem, že sa báť nemusím. To sa len moja kamarátka myseľ potrebuje vyblázniť a nahnať mi strach katastrofálnymi predstavami. Pre ňu znamená každé zašušťanie lístia potenciálnu hrozbu. Ale ja ju chápem, chce ma iba chrániť. A tak sa ju snažím len jemne utíšiť. Vychádzame spolu celkom dobre a tak ma pre tento krát poslúchla. Strach sa začína pomaly stišovať a ja môžem naplno vnímať tú tajomnú krásu lesa.

           Len tak tam kráčam. Sama v lese. Pridružil sa ku mne aj starý kamarát vietor. Keďže som si vlasy rozpustila, aby i oni mali svoju voľnosť, začal sa s nimi náruživo hrať. S účesom či bez, cítila som jednoducho radosť. Asi to bude znieť tuctovo, ale boli to okamihy ako vystrihnuté z rozprávky. Ako keď Popoluška brázdila lesy na Juráškovi a vyzerala pri tom tak šťastne.

           Pomalým krokom prechádzam okolo majestátnych stromov, ktoré svoje vrcholy týčia vysoko nad zemou. Cítim sa pri nich tak maličká a slabá. Kiežby som mala aspoň kúsok ich nezlomnej sily. Stoja tu nemenné dlhé roky. Prežijú silné búrky, choroby a rôzne výkyvy počasia a pri tom pôsobia stále hrdo. Zásobujú nás nenahraditeľným kyslíkom a vracajú nás späť k našej ľudskej podstate. Patríme k nim a oni patria k nám. A tak ho zatúžim iba objať. Objať ho a nepustiť. Splynúť s ním na krátky okamih v čase. Načerpať tú silu, ktorú nám oddávna dávajú celkom zadarmo. A nežiadajú za to nič. Patrí im naša láska a úcta.

           Les je jeden veľký živý organizmus. Všetko so všetkým v ňom súvisí. Dokonca sa prišlo na to, že stromy medzi sebou dokážu rôznymi spôsobmi komunikovať. Vedci sa touto otázkou zaoberajú pomerne krátku dobu a ešte treba uskutočniť veľa výskumov na to, aby sa zistilo, čo všetko sa v pľúcach našej drahej zeme deje. Každopádne je to veľmi zaujímavý objav a možno to pomôže nám všetkým uvedomiť si hodnotu toho, čo tu zatiaľ pre nás dýcha. Ale ak bude človek dostatočne vnímavý, žiadne vedecké závery nebude potrebovať. Pretože to bude cítiť v srdci pri každom nádychu, keď vojde dnu. Dnu do lesa.

          Som sama. Sama v lese. Strach už necítim. Ostala vo mne jedine radosť. Pochopila som. Máme tam svoje korene my všetci. Len to nevidíme, možno nechceme vidieť. Už sme si zvykli ostať odpojení, zvykli sme si na tú našu pohodlnú mestskú bublinu. Ale naša podstata, náš pokoj, naše šťastie tkvie vo veľkej miere tam. Tam v lesoch, vzdialených od každodenného ruchu, trúbiacich áut a neutíchajúceho šumu digitálnych zariadení. Nemusíme sa stať lesnými nomádmi, aby sme to pochopili. Stačí sa k tomu nášmu neoceniteľnému zdroju životnej energie občas pripojiť. K lesu, prírode- zdroju sily, šťastia a lásky.

          Tak nečakaj a choď sa s pokorou zhlboka nadýchnuť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Koalícia chce ľuďom prispieť na dovolenky a pôžičky. Hovorí aj o vyšších platoch

Sociálny balíček strán Smer, SNS a Most-Híd začína naberať reálne obrysy.

KOMENTÁRE

Za zvýšenie životnej úrovne v réžii koalície sa nedoplatíme

Maďari dnes dlhujú polovicu záväzku priemerného Slováka.

DOMOV

Dobré ráno: Na Slovensku vyhrávajú leniví a zbabelí politici

Ako si rozoberáme základy demokracie.


Už ste čítali?