Slzy našich lesov

Autor: Barbora Dlhovičová | 2.1.2018 o 9:10 | Karma článku: 1,12 | Prečítané:  124x

 

Mnohým druhom života dom,

zvážnicou opúšťa,

svoje lesné kráľovstvo, strom.

 

Nevidíš tie jeho slzy,

nepočuješ tichý plač,

ochabujú v kmeni pulzy,

je porazený,

i keď nebol náš protihráč.

 

Ostalo po ňom len prázdne miesto,

ktoré vyplní,

jedine majster čas, 

kým na tej prázdnote,

nevyrastie nový život,

po rokoch možno zas.

 

Tak rada by som utrela tie slzy,

ktoré pre mňa i teba lesy vyronia,

ja viem, že nás ľudí to i mrzí,

no bude trvať, kým sa ich rany zatvoria.

 

No ja stále silno verím,

v dobro ľudských duší,

touto básňou k srdcu mierim,

lebo ono tuší...

 

Dúfam, že raz prídem spolu s vami na to,

ako zachrániť to naše zeleno žiariace zlato.

aby sa tie naše lesy svetu zachovali také,

divoké, krásne ako kedysi od Boha vzaté. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Olympiáda v Pekingu už nehrozí. Možno však pôjde do Tokia, smial sa Kuzmin

Nasťa prekonala predpovede, hovorí jej tréner a manžel Daniel Kuzmin.

ŠPORT

Haščák: V zápasoch, keď ide o všetko, hráme vždy najlepšie

Bol to špeciálny zápas, vravel Žiga Jeglič.


Už ste čítali?