Slečna úzkosť

Autor: Barbora Dlhovičová | 3.1.2019 o 12:48 | (upravené 3.1.2019 o 13:14) Karma článku: 1,04 | Prečítané:  149x

Milión tvárí môže mať,

tak čo Vám len ja,

moji milí,

môžem o nej povedať?

 

Častokrát k Vám zavíta,

i bez povolenia,

ktoré si tá slečna,

nikdy nikde nepýta?

 

Vyberá si ľudí náhodne?

Alebo chodí klopať,

na srdcia duší,

ktoré sú si v niečom podobné?

 

Vie vzbudiť strach,

vie ukradnúť posledný úsmev,

čo blúdi ti po perách.

Vie toho toľko,

že niekedy,

ani nevieš odhaliť,

či to je naozaj ona.

Ani sa nenazdáš,

a ty len padáš,

do jej bezodného lona.

 

Hľadáš niečo,

čo ti uľaví,

škody ňou napáchané,

zocelí a opraví...

V bludnom kruhu myšlienok,

strácaš kúsok seba,

pod ťarchou.

predstáv, úvah, domnienok.

 

Slečna úzkosť,

tá sa teší,

veď má už to,

čo chcela.

Tvoja duša,

pod jej paľbou,

nachvíľu sa chvela.

 

No ty človek nezúfaj,

veď z každého nepriateľa,

môže raz priateľ vzísť,

nabudúce keď zaklope,

nechaj slečnu,

len tak prísť.

 

Pochop ju, precíť ju,

nájdi s ňou reč,

ani sa nenazdáš,

a ona bude ochvíľu preč.

Jej úlohou je len diamant,

vybrúsiť z teba,

a rany čo ti uštedrí,

budú len priestorom,

pre lásku a šťastie,

iné hodnoty, čo človeku,

na ceste životom treba.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?